Židovskí obyvatelia sa vo Fiľakove začali usadzovať koncom prvého desaťročia 19. storočia. Náboženská obec, ktorá vtedy patrila k lučeneckému rabinátu, mala zo začiatku 10-12 členov, cirkevné obrady sa konali v súkromných domoch. Podľa údajov Židovského lexikonu fiľakovskú ortodoxnú židovskú náboženskú obec založili roku 1820. Súpis z roku 1830 spomína rodiny Isacus Boger, Josephus Kaufman a Mojses Mintz. Svätá spoločnosť Chevra Kadischa Szentegylet vzniká r. 1843, jej predsedom takmer dve desaťročia bol obchodník Lőrinc Diamant, ktorý býval vo Fiľakove 34 rokov. Vďaka svojmu zmýšľaniu a svetonázoru, náboženskej oddanosti, bol uznávaný, mal vysokú autoritu.
Roku 1848 v meste žilo 46 židovských obyvateľov, pri župnom sčítaní zaznamenali 9 domácností izraelitov.
Obchodník József Kaufmann (*1798, Szécsény) a jeho manželka mali 4 synov a 3 dcéry.
Ignác Lamberger (*1820, Szécsény) a jeho manželka, Johanna Kaufmann (*1822, Szécsény) mali jednu dcéru.
Leopold Ciener (*1805, Pásztó) majiteľ obchodu a jeho, z pešti pochádzajúca manželka, Száli Benedek, mali 6 detí, a s nimi žila zo Szécsény pochádzajúca slúžka Franciska Kohn.
Lajos Büchler (*Szügy) obchodník a jeho manželka z Tuhára, Regina Kohn, mali 3 synov a 1 dcéru.
József Braun (*1800, Szécsény) podomový predajca s manželkou mali 2 deti.
Márk Klein (* Szécsény) handrár žili spolu manželkou a dcérou.
József Neumann (*1802, Nyitra) handrár s manželkou mali spolu 1 syna a 3 dcéry.
Izsák German (*1824, Tuhár) žil spolu s manželkou, Johannou Kreisz.
Mátyás Klein (*1803, Szécsény) handrár žil sám.
Náboženská obec zo začiatku nemala vlastný kostol, cirkevné obrady sa konali v súkromných domoch, neskôr v dočasne vytvorenej modlitebni (jej miesto nepoznáme). Niekoľko členov náboženskej obce sa zúčastnilo revolúcie 1848/49 ako revolucionári, po porazení ktorej rakúska vláda vyrubila značný fionančný trest náboženskej obci. Ovplyvnilo to aj každodenný život fiľakovských Židov.
Náboženská obec zo začiatku patrila k lučeneckej náboženskej obci a k putnockému rabinátu. Podľa jedného prameňa, pochádzajúceho z r. 1851, vo Fiľakove a na jeho okolí bývajúci Židia prispeli k vybudovaniu židovskej modlitebne v Lučenci.
Roku 1861 žilo v meste 75 židovských rodín. Samostatná náboženská obec, ktorá sa hlásila k ortodoxnému smeru, vznikla r. 1868/69 následne po židovskom kongrese, ktorý sa konal r. 1867. Základné stanovy boli schválené r. 1871.
Prvým rabínom sa stal Pinkász Büchler (1840-1904), ktorý do r. 1874 viedol náboženskú obec, potom sa dostal do mesta Mór. Roku 1870 mesto malo 129 židovských obyvateľov. Roku 1873 na podnet predsedu náboženskej obce, Árona Adolfa Büchlera, syna známeho dunajskostredského rabína, sa rozhodli, že na bývalej židovskej ulici postavia vlastnú synagógu. Organizovali zbierku, a ešte v tom istom roku položili základný kameň budovy, ktorá v nasledujúcom roku bola hotová. Dvojpodlažnú budovu s rozmerom 8x16 m, so stanovou strechou, pokladali za najkrajšiu stavbu regiónu tej doby. Po II. svetovej vojne nemala majiteľa, zoštátnili ju, používali ju ako sklad obilia. Pri úprave mesta bola zbúraná aj s okolitými budovami, spolu so židovskou školou.
Fiľakovská náboženská obec mala matričnú funkciu, knihu matrík viedli od r. 1867.
Po odchode Árona Büchlera ako zastupujúci vykonával úlohu rabína Márton Tannenbaum, po ktorom nasledoval Menáchem Emánuel Tannenbaum. K fiľakovskému rabinátu vtedy patrilo 30 obcí.
V náboženskej obci r. 1878 spísali 31 školopovinných detí s izraelitským náboženstvom. Učiteľmi štvortriednej židovskej školy, ktorá bola postavená vedľa synagógy, boli Mór Lőwinger a Izrael Lőwy. Predsedom rady školy bol Adolf Büchler. V škole vyučovali Sámuel Freilich a Emánuel Schwarz, od r. 1934 Emánul Lorber, od r. 1937 Dávid Klein.
Roku 1880 žilo vo Fiľakove 165 židovských obyvateľov, r. 1900 ich bolo 175 a r. 1910 ich bolo 214. Od r. 1890 sa stal hlavným rabínom náboženskej obce Jungreisz Benjámin Sámuel (jeho zástupcom bol Sámuel Reinitz, od r. 1927 Maximilián Holländer a Jenő Grünsz), ktorý viedol náboženskú obec do konca rokov 1930. Pod jeho vedením sa otvorila Jesiva a pracovala spoločnosť Talmut Tóra. R. 1900 bolo evidovaných 13 školopovinných detí.
Roku 1914 založili spoločnosť Aguda Israel, ktorá vyvíjala spoločenskú a vzdelávaciu činnosť v duchu prísneho ortodoxného smeru. Zaoberali sa hlavne obchodom, remeselníctvom a poľnohospodárstvom.
Členom náboženskej obce bol aj zakladateľ fiľakovskej smaltovne, Gusztáv Erlich, ktorý pritom zastával dôležité funkcie v Budapešti, a aj na viacerých univerzitách.
V I. svetovej vojne židovskí muži slúžili v rakúsko-uhorskej armáde. Obeťmi vojny sa z Fiľakova stali 4 Židia.
Roku 1919 pri prvom československom sčítaní obyvateľstva z 2947 obyvateľov mesta bolo 215 Židov. Rabínom ostal aj naďalej Jungreisz Benjámin Sámuel, ktorý viedol aj Jesivu, ktorá mala cca 20 poslucháčov. Učiteľom školy Talmut Iskola bol Frigyes Elchmann.
Roku 1929 vedúcimi náboženskej obce boli: Sámuel Jungreiss hlavný rabín, Jeremiás Krämer predseda, Samu Groszman podpredseda, Salamon Klein a Jenő Braun pokladník, Pál Büchler, Béla Klein, Lőrinc Diamant, Jonás Lőwy, Lipót Lőwy, Sándor Léderer, Náthán Stein a Gyula Groszman predstavení, József Büchler notár a Emanuel Schwarc kantor.
Pri sčítaní obyvateľstva r. 1930 ich počet bol 200, počet rodín 45.
Roku 1936 z 4291 obyvateľov sa k židovskej národnosti hlásilo 248, vtedy bol ich počet najvyšší. Predsedom náboženskej cirkvi bol Jeremiás Krämer. K náboženskej obci patriacu školskú triedu používali ako modlitebňu. Židovské deti navštevovali štátnu školu, náboženstvo sa učili v škole Talmut Iskola. Židovskí obyvatelia, napriek tomu, že tvorili 5-6 % obyvateľstva, mali rozhodujúcu úlohu aj ako majitelia, v miestnom obchode aj priemysle.
Po viedenskej dohode im uberali práva, v meste zakázali usadenie sa židovských obyvateľov. Materská náboženská obec mala na jar r. 1944 už iba 154 členov, funkciu predsedu vykonával lekár dr. András Blitz, post rabína matrikára zastával Sámuel Jungreisz, jeho zástupcom bol Friedrich Chanaán. Náboženská obec mala dvoch zamestnancov a riadila tri spoločnosti: Talmud Tóra, ženský spolok Nőegylet a Chevra Kadisha.
Niektorí z najznámejších predsedov histórie náboženskej obce: Büchler Áron Adolf, Lajos Büchler, Ignác Lázár, Dávid Schwarz, Márton Lengyel, Miksa Büchler, Jeremiás Krämer.
Značnú a negatívnu zmenu prinieslo obsadenie Maďarska Nemeckom 19-ho marca r. 1944, čo poznačilo aj život fiľakovských Židov. Vo Fiľakove zostalo vtedy cca 160 Židov - prevažne starí, ženy a deti. V apríli r. 1944 nariadili povinné nosenie žltej hviezdy.
V máji r. 1944 bolo súčasťou radikálnych protižidovských opatrení, že zhromaždili Židov z Fiľakova a z okolitých dedín, zobrali ich do v Lučenci vytvoreného geta, kde ostali do 4-ho júna.
Potom ich cez Balašské Ďarmoty medzi 11-ym a 14-ym júnom odviezli do tábora v Auschwitz. Život väčšiny z nich sa skončil v plynovej komore.
Zoznam identifikovaných obetí:
Ábelesz Valter (41 ročný), Bernad Hela (16), Bernadné vd. N.Kornélia (44), Bisztrich Khaim, Blau Berta (46), Blitz Andrásné r. Blum Magdolna (35), Blitz Ottó (11), Blumenthal László (17), Büchler János (19), Büchler József (54), Büchler Józsefné r. Grosmann Jolán (38), Czink Rozália (13), Czinkné r. Grosmann Olga (49), Farkas Rozália (56), Friedmann Márkus (38), Frischmann Moshe (44), Frischmanné r. N. Ella (42), Glück Salamonné r. Stein Rozália (37), Goldstein Jehuda, Goldstein Khaimné r. N. Anna, Dr. Gömöri Ödön (55), Grosmann András (28), Grosmann Hedvig (35), Grosmann Sámuelné r. Neumann Szidónia (74), Guttman Buna (4), Guttman N. (2), Guttman Zsigmond (32), Guttman Zsigmondné r. Rogner Lívia (27), Holländer Sámuel (23), Haupt Jakab, Klein Dávidné r. Schwarcz Irén (33), Klein Salamon (56), Klein Salamonné r. Perlman Dóra (55), Kohn Ernőné r. Weisz Piroska (30), Königsberg Izidor (60), Königsberg Izidorné r. Farkas Rozália (50), Königsberg Márton (31), Königsberg Mártonné r. N. Sára (26), Krämer Béla (38), Krämer Jeremiás (68), Krämer Sándor (25), Léderer Sándorné r. Rogner Margit (31), Lorber Irén, Lorber Malka, Lorber Ráchel, Lőwy Hugo (50), Lőwy Izidor (39), Lőwy Izidorné r. Márkus Sarolta (32), Lőwy Jenő (28), Lőwy Katalin (22), Lőwy Leopold (50), Lőwy Leopldné r. Haás Sára (50), Lőwy Magdolna (24), Lőwy Sanyika (3), Lőwy Vilmosné r. Weisz Irén (33), Moskovics Márton (32), Müller Moshné r. N. Regina (59), Quintter Emánuel (46), Reinitz Adolfné r. Weisz Franciska, Rogner Cví (31), Rogner Jakob (32), Rogner Leopold (64), Rogner N. (1), Rogner Ráchel (2), Róth Jenőné r. Schwarcz Júlia (63), Scheinfeld Judit (29), Steinné r. Rosenblum Malka (75), Susitzky Ármin (62), Susitzky Árminné r. Blau Berta (54), Susitzky István (16), Susitzky Katalin (20), Weiman Hermann (60), Weiman Hermanné r. Stern Teréz (56), Weinréb Arnold (44), Weinréb Arnoldné r. Krämer Irén (41), Weisz Adolf (72), Weisz Adolfné r. N. Adél (65), Weisz Irén (33), Weisz Khana (13), Weisz Lea (34), Weisz Moshe József (16), Weisz Sándor (28), Weisz Sára (10), Weisz Simon Khaim (8), Weiszné r. N. Feiga (38), Weiszné r. N. Judit (35), Weiszné r. N. Olga (36).
Podľa zoznamu, zhotoveného r. 1946 z odvlečených fiľakovských židovských obyvateľov sa vrátili:
János Abeles, Margit Benes, László Bernáth, András Blitz, Dr. Izidor Blumenthal, Jenő Braun, László Braun, Johanna Büchler, Vera Büchler, Béla Czink, Éva Fränkel, Salamon Glück, Olga Gömöry, Mária Grosmann, Jolán Haupt, Mergit Hoffman, Dániel Klein, Jenő Klein, Cecília Königsberg, Arnost Kohn, Sándor Kessler, Sándor Krämer, N. Krämer, Jeremiás Krämer, Izsák Lőwy, Ilona Lőwy, Sándor Lőwy, Edit Lőwy, János Lőwy, Ferenc Lőwy, Eszter Molnár, Sarolta Rogner, Dezső Rath, Nathan Stein, Edit Sternlicht, András Schwarcz, Mária Schwarcz, József Schönberg, Arnold Weinréb, Izidor Weinmann, Lenke Weinmann, Ferdinánd Weisz, János Weisz.
Židovskí obyvatelia, ktorí sa po II. svetovej vojne vrátili, podľa svojich možností dali do poriadku budovy náboženskej obce, obnovili aj náboženskú obec. Predsedom sa stal Sándor Krämer, po ktorom nasledoval dr. András Blitz.
Fiľakovská náboženská obec mala vtedy 100, väčšinou nie z Fiľakova pochádzajúcich členov.
V rokoch 1948/49 viacerí odišli do Izraela a do iných, hlavne západných štátov. Židovská náboženská obec zanikla, v meste ostalo cca 40 židovských obyvateľov, ktorí sa pripojili k náboženskej obci v Lučenci.
Od rohu budovy dnešného gymnázia po požiarnu zbrojnicu sa rozprestierajúcu ulicu so všetkými budovami začiatkom rokov 1970 zbúrali. Na pamiatku niekdajšej synagógy a židovskej náboženskej obce v auguste r. 2013 odhalili pomník, ktorý finančne podporila v Austrálii žijúca rodina Lőwy.
Podľa knihy ,,Fülek” od J. Puntigána